O začiatkoch školského vyučovania v Naszvade

Pokiaľ ide o históriu školského vyučovania v Naszvade – predovšetkým jeho začiatky – v súčasnosti sa môžeme vychádzať väčšinou len z predpokladov, pretože doteraz sa nikto podrobne nezaoberal touto témou, alebo aspoň nemáme informácie o takomto výskume. Na základe toho sa môžeme pokúsiť načrtnúť počiatočné obdobie školského vyučovania v Naszvade na základe všeobecných poznatkov a niektorých dokumentov z okolitých obcí (Ímely, Gúta, Andód), kde sú tieto informácie už o niečo konkrétnejšie zdokumentované.

Je známe, že v stredoveku mali prístup k vzdelaniu prakticky len deti šľachticov a mestských obyvateľov. Dnešný školský systém vtedy ešte neexistoval. Vyučovanie prebiehalo najmä v kláštoroch a reholných domoch. Pre deti dedinských poddaných bolo vzdelanie v tej dobe takmer nedostupné; výnimočne sa niektoré talentované deti dostali do týchto vzdelávacích inštitúcií (pravdepodobne vďaka miestnym farám), aby po ukončení štúdia mohli pokračovať v kňazskej alebo rehoľnej dráhe. Autori zaoberajúci sa históriou susedných obcí (Vráblová Z., Juhász Á., Vágvölgyi Sz.) datujú rozšírenie náboženských dedinských škôl do obdobia reformácie. V Ímely je prvý známy dokument o miestnom školstve z roku 1714, v Gúte z roku 1780 a v Andóde – ako malej obci – oveľa neskôr. Treba však vedieť, že samotný začiatok miestneho školstva predchádza vznik zistených písomných dokumentov, pretože tieto dokumenty sa už týkajú fungujúceho školského vyučovania a jeho kontroly. Mária Terézia vydala nariadenie Ratio Educationis v roku 1777, ktorým regulovala jednotný školský systém v Uhorsku.

Na základe vyššie uvedeného (a porovnania pomerov v Naszvade s okolím) môžeme oprávnene predpokladať, že určitá forma náboženského školského vyučovania mohla existovať v Naszvade už v druhej polovici 17. storočia, resp. v jeho posledných desaťročiach. Keďže dedinská komunita mala jednotné rímskokatolícke vyznanie, išlo nepochybne o katolícku školskú výučbu. Písomné dokumenty o tom sa určite nájdu, pravdepodobne najmä v Archíve Ostrihomskej arcidiecézy.

Pokiaľ ide o miesto vyučovania, momentálne nemáme autentické údaje – mohlo prebiehať v miestnom kostole, fare alebo dokonca v samostatnej budove určené na tento účel. Prvá známa školská budova v obci – dnes už neexistuje – stála za katolíckym kostolom a pozostávala z jednej miestnosti; na začiatku 20. storočia slúžila údajne ešte ako škôlka, neskôr až do demolácie ako sklad paliva pre školu.

Do konca 1850-tych rokov vyučoval v tejto škole kantorský učiteľ, ktorý vzdelával deti, chlapcov aj dievčatá spoločne. V 1850-tych rokoch prišiel do obce ako kantorský učiteľ György Pataky, vďaka ktorému máme od tohto obdobia viac údajov o škole, o jeho osobe však dodnes vieme len málo. Z kópie dobového zápisníka, ktorú vyhotovil, vieme, že v roku 1858 bola postavená nová dvojtriedna školská budova oproti predchádzajúcej jednotriednej (tzv. budova neskoršej deviatej triedy a zasadacej miestnosti na dvore starej školy). Od tohto momentu už bolo možné zamestnať aj pomocného učiteľa, takže vyučovanie mohlo prebiehať vo dvoch triedach.

O šk. roku 1862/63 vieme určite, že okrem kantorského učiteľa Patakyho, ktorý vyučoval druhú triedu, učil v prvej triede pomocný učiteľ Ferenc Jehlár. Podľa údajov sa od školského roku 1877/78 vyučovanie predlžuje na šesť rokov, avšak vzhľadom na podmienky školy a počet učiteľov išlo určite o kombinovanú formu vyučovania. Poslednýkrát sa meno György Patakyho v dokumentoch objavuje v školskom roku 1888/89; predpokladá sa, že je pochovaný na tzv. „Starom cintoríne“, na čo si pamätá aj autor týchto riadkov. Pri výstavbe bývalej jaslí zmizla táto časť „Starého cintorína“, spolu s náhrobkami Patakyho, niekoľkých učiteľov a farárov pochovaných v Naszvade.

Školský rok 1894/95 zaznamenáva prvýkrát sestry Mária Ágota a Mária Columba, od ktorých možno datovať aj oddelenie vzdelávania dievčat a chlapcov, ktoré trvalo až do roku 1944. V tomto období vznikajú aj budovy dievčenskej a chlapčenskej školy (budova dievčenskej školy je viditeľná už na pohľadnici z Naszvadu z roku 1900), ktoré slúžili ako maďarská škola až do roku 1976, spolu s pôvodnými dvojtriednymi školskými budovami.

To však už patrí do nasledujúcej kapitoly. Skutočné odhalenie počiatkov miestneho školstva aj jeho neskorších období si vyžaduje dôkladný výskum, aby sme mohli získať čo najautentickejší obraz o histórii školstva v Naszvade – napríklad aj na stránkach tohto školského kroniky a jej budúcich ročníkov.

Gyula Németh

Časová os školstva v Naszvade

17. storočie

• Druhá polovica 1600-tych rokov: Pravdepodobný vznik prvých foriem katolíckeho náboženského vyučovania v obci, keďže dedinská komunita mala jednotnú rímskokatolícku vieru.

1714

• Ímely: prvý známy dokument o miestnom školstve v susednej obci.

1780

• Gúta: prvý známy dokument o miestnom školstve.

1777

• V platnosť vstupuje RATIO EDUCATIONIS, nariadenie Márie Terézie regulujúce jednotný školský systém v Uhorsku.

1850-te roky

• Kantorský učiteľ (iskolamester) vyučuje chlapcov aj dievčatá spoločne v prvej jednotriednej budove školy.

• Príchod György Patakyho ako kantorského učiteľa – od tohto obdobia máme viac údajov o škole.

1858

• Postavenie novej dvojtriednej školskej budovy oproti pôvodnej jednotriednej budove.

• Možnosť zamestnať pomocného učiteľa – vyučovanie prebieha vo dvoch triedach.

1862/63

• Pataky vyučuje druhú triedu, Jehlár Ferenc ako pomocný učiteľ vyučuje prvú triedu.

1877/78

• Zavedenie šesťročného vzdelávania – ide o kombinovanú formu vyučovania vzhľadom na podmienky školy.

1888/89

• Posledná zmienka o György Patakym ako školskom učiteľovi.

1894/95

• Príchod sestier Mária Ágota a Mária Columba – od tohto obdobia sa vzdelávanie dievčat a chlapcov začína oddelene.

• Začiatok stavby budov pre dievčenskú a chlapčenskú školu.

1900

• Budova dievčenskej školy je zobrazená na pohľadnici z Naszvadu.

1944

• Koniec oddeleného vzdelávania dievčat a chlapcov podľa dokumentov.

1976

• Budovy dievčenskej a chlapčenskej školy prestávajú slúžiť ako maďarská škola.